Je to 17 rokov a mne chýbaš stále viac

Autor: Lucia Martinčeková | 2.11.2014 o 21:40 | (upravené 2.11.2014 o 22:02) Karma článku: 9,30 | Prečítané:  1296x

Fráza ,,Časom to prejde" nie je v každom prípade pravdivá. 

Už je to 17 rokov a mne chýbaš stále viac. Niekto by si povedal, že som bola vtedy ešte malé dievča, nemohla som to nijak zvlášť prežívať. Opravila by som ho - prežívala som to "inak".

Každoročne v novembri mi idú myšlienky na Teba a v mojej duši je akosi viac smutno. S príchodom Vianoc si viac uvedomujem "prázdnu stoličku". Rok čo rok to neprežívam menej, skôr "inak". 

Dnes si uvedomujem, že by si bol dospelý muž, ktorý by mal s najväčšou pravdepodobnosťou rodinu (túžil si po nej od mladosti, ako ja). Bol si dobrý, milý, svedomitý a krásny chlapec. Dnes by si bol úžasný mladý muž, pravdepodobne partner, manžel či otec.

A mne chýba ten starší brat. Starší brat - so všetkým, čo k tomu patrí. S ktorým by som sa mohla vzájomne zdieľať. Hovoriť o svojich radostiach a starostiach, a počúvať tie Tvoje. Poznať tvoju partnerku, či manželku, môcť byť tetou Tvojich detí. Predstaviť Ti raz možno môjho partnera...

Dnes si želám, aby som raz dala môjmu synovi meno po Tebe. Vďaka Tebe  si viac uvedomujem pominuteľnosť života. Nie som z toho smutná. Naopak, snažím sa žiť život naplno. S prijatím chýb, ktoré som urobila, a snahou žiť lepšie, skromnejšie, dávať viac lásky druhým. Tiež viac uvažujem o smrti. S ľuďmi, ktorí prežívajú stratu ich blízkych, som jej akosi bližšie.

Môj obľúbený psychológ Irvin D. Yalom povedal: ,,Spôsob, ako si ceniť život, ako cítiť súcit s druhými, ako čokoľvek hlbšie milovať, je uvedomovať si, že tieto zážitky sú určené k zániku."  A ja si uvedomujem, že tak ako tu dnes som, rovnako dnes tu už nemusím byť. Ja ani moji blízki. Že treba vyjadriť city, lebo zajtra môže byť neskoro. Že sa treba lúčiť s blízkym, keď niekam odchádzame... a nebyť zbytočne rozhádaní (aj keď to nebol presne náš prípad).

Myslím v tieto dni na všetkých, ktorí stratili ockov, mamy, bratov, sestry, starých rodičov a iných blízkych...

A tým blízkym - ktorých máme tú možnosť a dar mať pri sebe - hovorme, ako ich máme radi. Nelúčme sa rozhádaní. Ceňme si život.

PS: Posledné dva dni mám, napriek smútku, veľkú chuť tancovať. Možno to súvisí aj s poslednou spomienkou na Teba, ako sme tancovali na chodbe ten náš tanec...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?