reklama

Láska bez odpustenia neexistuje. Ani odpustenie bez lásky.

Veľmi ma zranil. Nedokážem mu odpustiť. Prečo by som mal/a? Však mi ublížil/a a ani si to neuvedomuje. Vôbec nevie ako trpím. Mám nejakú hrdosť, nebudem mu len tak odpúšťať, nech si nemyslí, že mu to tak ľahko prejde. Keby sa mi ospravedlnil/a a zmenil/a sa, tak možno, ale takto určite nie. Poznáte to, tieto a mnoho ďalších vysvetlení nachádzame na to, aby sme druhému neodpustili. Máme pocit, že si tým pomáhame. Neodpustením ho ,,tresceme. Svojím odpustením by sme preukázali, že sme iba slabí ľudia. Bojíme sa opätovného zranenia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu
(zdroj: hdwallsource.com)

Pravdou však je, že svojím hnevom, nenávisťou, ľahostajnosťou či túžbou po pomste, si nijak nepomôžeme. Tresceme iba samých seba. My sa trápime, a ktovie, možno druhý ,,sedí niekde doma v pokoji". Odpustenie nie je o druhom človeku. Je o nás. A dotýka sa (takmer) každej oblasti nášho života.

Neodpustením dávame druhému človeku moc, aby kontroloval naše prežívanie, naše emócie, myšlienky, správanie, naše životy. Odpustením môžeme dať veľa sebe. Odpustenie nie je prejavom slabosti, skôr jeho pravým opakom. Ako raz povedal Mahatma Ghandi: ,,Slabí nedokážu odpustiť. Odpustenie je vlastnosťou silných."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odpustenie ani neznamená, že sa musíme báť opätovného zranenia. Odpustenie nie je totožné so zmierením, kedy znovu obnovíme vzťah s človekom, ktorý nás zranil. Odpustenie je slobodné rozhodnutie, ktoré prebieha vo vnútri jednotlivca. Nemusí byť odkomunikované. Pri odpustení ani neospravedlňujeme správanie druhého, ale uznávame, že to čo bolo urobené bolo nesprávne a nemalo by byť zopakované.

Čo odpustením získam?

Lewis B. Smedes povedal, že odpustenie je akoby sme prepustili väzňa na slobodu. A zistili, že tým väzňom sme boli my... Konkrétne, boli sme väzňom svojho hnevu, zášti, nenávisti, všetkých bolestných a opakujúcich sa myšlienok, spomienok, odporu, túžby po pomste... Ale čo s týmto môže urobiť odpustenie? Bolo výskumne dokázané, že odpustenie zmierňuje nielen hnev (aj na seba a s tým spojené pocity viny - teraz sa však viac venujem odpusteniu druhému), ale aj symptómy depresie, úzkosti, posttraumatickej stresovej poruchy; zvyšuje sebaúctu, nádej a celkovú životnú spokojnosť. Odpustenie má významné pozitívne následky aj na naše fyzické zdravie. Odpustenie znižuje úroveň krvného tlaku, cholesterolu, zlepšuje kvalitu spánku a znižuje únavu. Znižuje somatické ťažkosti a má pozitívny vplyv na kardiovaskulárnych pacientov. Bolo výskumne zistené, že odpustenie u onkologických pacientov súvisí s lepším vysporiadaním sa s ochorením, eliminovaním negatívnych emócií a ujasnením si osobnostných hodnôt.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozitívne výsledky terapie odpustením boli dokázané napr. u žien, u ktorých došlo k incestu; u mužov, ktorých partnerky absolvovali potrat proti ich vôli; u dospelých detí alkoholikov; u dospievajúcich, ktorým sa podľa ich názoru nedostalo dostatok rodičovskej lásky; u starších žien, ktoré prežili psychické zranenie a pod.

S potrebou odpustenia sa stretáva aspoň raz za život každý človek - či už je to odpustenie závažných zranení ako je incest, fyzické násilie, vražda blízkeho človeka, ale aj každodenných udalostí medziľudského styku. Neodpustením si často komplikujeme vzťahy, a naopak odpustenie má v sebe potenciál ich naprávať a uzdravovať. Často sa stáva, že svoje zranenia z detstva, viac či menej uvedomovane prenášame na ostatné blízke osoby v dospelosti, a tak komplikujeme naše vzťahy. Muž, ktorý mal dominantnú matku, ktorá rozhodovala takmer o všetkom, je v dospelosti presvedčený o tom, že jej už nemá čo odpúšťať. Napriek tomu projikuje vlastnosti matky do ďalšej partnerky, obáva sa, že bude presne taká istá a má problém s robením kompromisov. V skutočnosti na stále hnevá na matku a človek, na ktorého odpustení prvému musí pracovať, je práve jeho matka. Podobne je to u ženy, ktorú v detstve sklamal otec či iný muž, a toto sklamanie nachádza v ďalších mužoch. Aby to tak viac byť nemuselo, mala by sústrediť proces odpustenia primárne na svojho otca. Môže mu odpustiť bez toho, aby sa s ním musela zmieriť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale čo v tom prípade ak nám na druhom človeku, ktorý nás zranil, záleží natoľko, že ho stále chceme vo svojom živote?

Platí jednoduché pravidlo - môžem odpustiť a nemusím sa zmieriť, ale nikdy sa reálne nezmierim bez prítomnosti odpustenia. Reálne zmierenie si vyžaduje odpustenie na oboch stranách, pretože v mnohých prípadoch sú zranenia na oboch stranách.

Niekedy sa stáva, že skôr odpustíme niekomu, kto nám nebol až tak blízky. Najviac zraniť nás dokážu práve najbližší ľudia. Ľudia, ktorým najviac dôverujeme, zaväzujeme sa im, máme od nich očakávania, venujeme im značnú časť svojho života, myšlienok a emócií. Čo je možno najdôležitejšie, prežívame voči nim záväzok, sme voči nim najviac zraniteľní. To nie je chybou, ako povedal C.S.Lewis ,,To love at all is to be vulnerable" - Plne milovať znamená byť zraniteľný. A potom cenou za to, že plne milujeme sú aj zranenia. Prečo by som ale mal odpustiť a opäť dôverovať človeku, ktorému som dal všetku svojho dôveru a on ju sklamal a zranil ma?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V animovanom filme Mary a Max, ktorý zobrazuje priateľstvo dvoch krásne rozdielnych ľudí (Max trpí obezitou, Aspergerovým syndrómom, atď., Mary má matku alkoholičku, je samotárka a sama trpí mnohými pocitmi nedostatočnosti) sa Mary rozhodne napísať o Maxovej chorobe knihu, čím však nechcene Maxa veľmi zraní. Keď si Mary uvedomí, že tým Maxa strašne nahnevala a ich priateľstvo tak zaniklo, upadla do hlbokej depresie a dala sa na pitie ako jej matka. Nie je tu mojim cieľom teraz písať obsah filmu (ten naozaj treba vidieť). Chcem poukázať na tri jednoduché vety, ktoré Max, ktorý má kvôli svojej diagnóze problém s vyjadrovaním citov, napísal Mary: ,,Dôvod, prečo Ti odpúšťam je, že si nedokonalá. Si nedokonalá tak ako som ja nedokonalý. Všetci ľudia sú nedokonalí."

A o tom to je. Všetci robíme chyby. Niekedy sme prísnejší na tie svoje, inokedy na iných. Každopádne, keď sa potrebujeme ospravedlniť druhému, zväčša dokážeme nájsť vysvetlenie svojho správania. ,,Poznáš ma, ráno som mrzutý. Prepáč, veď vieš, to sú tie ženské veci. Mal som náročné obdobie, často som si to na Tebe vybíjal. Hnevá ma manžel a prenášam si to. Nemyslel som to tak, neviem čo so mnou bolo" a mohla by som pokračovať, tých ospravedlnení je nesmierne veľa. Samotné dôvody samozrejme mohli byť pravda. Svedčia o našej spomínanej nedokonalosti. Preto na to, aby sme dokázali odpustiť druhému, ktorý sa nám ospravedlní, nám môže pomôcť, keď si spomenieme, ako sme niekedy potrebovali odpustenie práve my sami a aké zraňujúce bolo, keď nás druhý odmietol a nedal nám šancu.

Poznáte rozprávku o zlom vlkovi?

Trojročný Alex: ,,Porozprávaj mi rozprávku o zlom vlkovi"

Desaťročná Líza: ,,Ale nie, zlí vlci nejestvujú, na svete sú len nešťastní vlci." (z knihy Brunno Ferrero - Vôňa ruže)

Zlí ľudia nejestvujú...

Neznamená to, že sa máme nechať zraňovať druhým za každých okolností iba preto, že druhý je nešťastný, druhý má problémy. Niekedy však samotné uvedomenie, že druhý nám neubližuje schválne, môže pomôcť. Pokiaľ nám zároveň na vzťahu skutočne záleží a druhá strana má snahu zmeniť sa, môže to napomôcť odpusteniu.

A povedzme si úprimne, asi by sme si samy radšej vybrali partnera, ktorý má tendenciu odpúšťať. Všetci predsa máme nejaké chyby a nie vždy sa správame primerane, tak ako by sme mali a chceli. A zraňujeme (najviac tých, ktorých nechceme a vtedy, kedy nechceme).

To čo sa stalo, čím nás druhý zranil, už nezmeníme. Minulosť je minulosťou. Odpustenie minulosť nezmení, ale má v sebe potenciál zmeniť prítomnosť a budúcnosť.

Kedy sa teda ešte zmieriť a kedy už nie?

Nie je možné dať recept na to, kedy je vhodné a kedy nie, dať druhú šancu. Sú vzťahy, v ktorých bola druhá šanca záhubou. Aj keď v konečnom dôsledku zväčša poučnou. Sú vzťahy, ktorým práve druhá šanca dala možnosť začať odznova, zdravšie a už poučení z chýb. Ktorý prípad je Váš, závisí len na konkrétnych jednotlivcoch vo vzťahu. Osobne si myslím, že pokiaľ sú obaja ochotní vzájomne si odpustiť a vážia si natoľko vzájomný vzťah, dá sa opraviť a udržať aj po zraneniach. Dôležité je ale rovnaké, prinajmenšom podobné nastavenie na opravenie a udržanie vzťahu u oboch partnerov. Veď sa len pozrime na množstvo rozvodov v dnešnej dobe, približne polovica... Nakoľko by sa percento rozvodovosti znížilo, keby si partneri vzájomne odpúšťali a efektívne sa ospravedlňovali? Alebo lepšie povedané, mali to v tom odpustení a snahe o opravenie a udržanie vzťahu rovnako? Odpustenie je využívané aj v manželskej a partnerskej terapii, pomáha uzdravovať emocionálne zranenia, zvyšuje spokojnosť vo vzťahu, a tiež znižuje depresiu u manželských párov.

V štúdii Heintzelman et al.(2014)*, autori zistili u párov, v ktorých bola nevera, že faktorom, ktorí prispel k tomu, že vzťah partnerov po bolestivej skúsenosti nevery bol kvalitnejší ako pred týmto incidentom, bolo práve odpustenie.

V prípade závažných zranení, ako je incest, zneužívanie, fyzické násilie, sa zmierenie s človekom, ktorý nás zranil, pokiaľ nedôjde k reálnej zmene, neodporúča. Hovorí sa o tzv. mimoriadnom ("extraordinary") odpustení. V tomto prípade je potrebná radikálnou zmena cítenia, myslenia a správania voči vinníkovi, ako aj celkovo voči svetu. V takýchto prípadoch je pri odpustení smerodatné či sa druhá strana ospravedlnila a napravila. A tiež náš záväzok voči nej, spoločnému vzťahu. A niekedy aj obyčajné načúvanie svojmu srdcu.

A nestačí, keď čas vylieči rany?

Prekvapivým zistením viacerých štúdií je, že čas nesúvisí ako s odpustením, tak so zlepšením vzťahu, v ktorom sme prežili zranenia. Či už chceme odpustiť pre seba, alebo aj pre druhého, teda zmieriť sa s ním - dĺžka času, ktorý prejde, nie je tak dôležitá. Dôležité je to, čo s časom urobíme my samy.

Kedy a ako začať s odpustením, kedy je vhodné zmierenie a kedy nie, je pre každého jednotlivca individuálne, závisí od jeho osobnosti, typu zranenia, vzťahu s človekom, ktorý nás zranil, a ďalších iných faktorov.

To ako som tu odpustenie popísala neznamená, že som v ňom expert :) Je to iba omrvinka z toho o čom všetkom je a aké je zložité, ale o tom (snáď) v ďalších článkoch. Ja sa tiež s odpustením borím. Veď ako povedal C. S. Lewis: ,,Každý hovorí, že odpúšťať je krásna idea, dovtedy kým nemá čo odpúšťať." Odpustenie je náročný a dlhodobý proces. Napriek tomu verím, že stojí za to. Odpustenie sa tak stáva našou hodnotou, našim životným štýlom.

* Heintzelman, A. - Murdock, N.L. - Krycak, R.C. - Seay, L. (2014). Recovery from infidelity: Differentiation of self, trauma, forgiveness, and posttraumatic growth among couples in continuing relationships. Couple and Family Psychology: Research and Practice, vol. 3, no. 1, pp. 13-29. ISSN 2160-410X.

Lucia Martinčeková

Lucia Martinčeková

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Psychologička a výskumníčka.http://tinyurl.com/IFI-Slovakiawww.odpustenie.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéOsobné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu